Takmer 2 % detí nemajú možnosť navštevovať knižnicu a 28 % detí nikdy nechodí do knižnice, hoci je pre ne dostupná. Vyplynulo to z výskumu, ktorý v roku 2005 realizovalo Literárne informačné centrum.
Približne 24 % detí navštevuje knižnicu najmenej raz za týždeň, 30 % aspoň raz za mesiac, 16 % zájde do knižnice najviac raz za dva mesiace. Výskum autori uskutočnili na vzorke 1500 žiakov štvrtých tried na celom Slovensku v tradičnom demografickom delení na západné, stredné a východné Slovensko.
\"Zriaďovateľom knižnice môže byť ústredný orgán štátnej správy, teda ministerstvo, ale aj samosprávny kraj, obec a iná právnická alebo fyzická osoba, \" hovorí o zákone č. 183/2000 Z. z. hovorca Ministerstva kultúry SR Jozef Bednár. Ministerstvo kultúry zriaďuje Slovenskú národnú knižnicu v Martine, Univerzitnú knižnicu v Bratislave, Štátne vedecké knižnice v Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach a taktiež Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Zriaďovateľom ostatných vedeckých knižníc sú ústredné orgány štátnej správy alebo univerzity.
Zriaďovateľmi verejných knižníc sú Vyššie územné celky (VÚC), kam spadajú regionálne knižnice s krajskou pôsobnosťou alebo obce. Obce majú na starosti mestské knižnice a obecné profesionálne i neprofesionálne knižnice. Zriaďovateľom školských knižníc je škola, resp. obec, pod ktorú spadá daná škola.
Špeciálne knižnice sú buď samostatné právnické osoby, alebo sú súčasťou organizácie, podniku či inštitúcie. Ako príklad dobre poslúži Parlamentná knižnica, ktorej zriaďovateľom je Národná rada SR.
Z toho vyplýva, že zriaďovateľ je povinný zabezpečiť knižnicu z finančnej a personálnej stránky. \"To samozrejme nevylučuje možnosť knižnice prijímať dary, uchádzať sa o finančné prostriedky z grantov alebo zo štrukturálnych fondov, \" dodal Bednár.
Povinný výtlačok
Okrem Slovenskej národnej knižnice v Martine a Knižnice Univerzity Komenského v Bratislave dostáva ďalších 16 knižníc od vydavateľov a tvorcov audiovizuálnych diel tzv. povinný výtlačok alebo rozmnoženinu. Povinnosť stanovuje autorovi odovzdať dva exempláre na vlastné trovy.
Povinný výtlačok bol zavedený predovšetkým kvôli uchovávaniu hodnôt národného kultúrneho dedičstva, pričom sa využíva najmä na archivačné, dokumentačné a hodnotiace účely.
Zákonom č. 182/2000 Z. z. sa mení a dopĺňa predošlý zákon o povinných výtlačkoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a rozmnoženín audiovizuálnych diel.